Pred časom prišiel v našej skupinke nápad zorganizovať stretnutie, ktorého účelom by bolo prejdenie niektorých teoretických vecí. Po získaní vhodného priestoru v Informačnom centre v Ivanke pri Dunaji a vykoordinovaní dátumu z našej snahy vyšiel konkrétny deň - 20. jún. Hneď ráno, ešte pred zvonením budíku ma zobudil telefón. Stano, ktorý dostal tento nápad so stretnutím, ma poprosil, aby som ešte do notebooku pridal jeden súbor. Nuž spravil som tak, dal som si ľahké raňajky a vyrazil som pešo k informačnému centru. Bolo niečo okolo ôsmej ráno.

Pustil sa slabý dážď a oblačnosť sa prevalovala všade naokolo. Pred informačným centrom som sledoval cestu a videl som prejst červený autobus. Predpokladal som, že s ním prišli chalani. Môj predpoklad sa potvrdil a tak pred informačným centrom čakali na deviatu hodinu aj Stano, ŠteveC a Laci. O deviatej nám odomkla pani, ktorá má centrum na starosti. Kým sme pripravovali veci, prišiel ešte Ondro. S ohľadom na počasie sa mi zdalo byť odvážne, že prišiel na bicykli.

Keď už bolo všetko pripravené, Stano začal svoju prednášku. Prvé veci, ktoré sme preberali, boli typy letov - VFR, IFR, ZVFR, ďalej letecké priestory. Všetci poctivo zapisovali nové informácie. Po vyššie uvedených záležitostiach Stano prešiel na technickejšie veci, ktoré boli dosť nové aj pre mňa. Išlo hlavne o to, ako pracuje primárny a ako sekundárny radar, ako sa to prejavuje na obrazovke riadiaceho a v čom sú ich výhody a nevýhody. Nasledoval opis všetkých presných aj nepresných priblížení - SRA, PAR, ILS, MLS, NDB, VOR, VOR/DME, ako aj špeciálne priblíženia  - APV (priblíženie vertikálnym vedením), CTL (priblíženie okruhom). Po šecifikácií týchto priblížení sme sa dozvedeli niečo nové aj o fázach priblíženia.

V strede prednášky sa k nám pripojil ešte Tomi. Spolu s ním sme rozoberali skratky ako OCA(H), MDA(H), DA(H), QNH, QFE, QNE, QDR, QDM a Stano všetko veľmi pekne demonštroval a pozorne vysvetloval. Prešli sme k systému letových hladín. Nevnímal som, ako plynie čas, ako sa mení počasie, snažil som sa zapamätať si čo najviac z nových informácií. Stano postupne prešiel Reversal a dostali sme sa až k meteorológií. Tu nás pani prerušila s tým, že už budeme musieť končiť. Nuž zbalili sme naše veci a celá šestica sa presunula do už dobre známej langošárne, ktorá bola vzdialená niekoľko krokov cez park.

Tu sme pri langošoch ešte nejaký čas rozoberali lietanie, no od teórie debata rýchlo odbočila k praxi, k tomu, čo sa deje vo svete, na Slovensku, na IVAO, v reále. Vrátili sme sa aj k Národným leteckým dňom, hlavne k častiam, ktoré sme nevideli (Napr. touch and go na stanici kolegu Števca). Únava pomaličky doľahla na našu odvážnu družinu a tak sme sa vybrali na autobusovú zastávku. Postupne sme sa rozchádzali, najskôr Ondro na bicykli, potom o štvrtej Stano, Tomi a ŠteveC autobusom. Ostali sme s Lacim na zastávke sami a vybrali sme sa pomaličky k železničnej zastávke, hoci Lacimu šiel vlak až za 45 minút. Cestou sme ešte čo-to prebrali, no nešlo už o leteckú teóriu, ale skôr o večerné plány na let do Srbska. Dohodli sme sa, že určite poletíme. O 16:47 som sa rozlúčil s Lacim a keď sa jeho vlak začal hýbať smerom k Novým Zámkom, vydal som sa na cestu domov. Unavený po náročnom dni, ale spokojný so všetkým, čo sa udialo. Napadlo ma, že ak má niekto talent na prednášanie leteckých predmetov, určite Stano. Žiadna tréma pred publikom, žiadne zasekávanie sa a hlavne veľa znalostí. Klobúk dolu ;)

AVALA event, alebo SK-EAC pozýva...

Pred siedmou hodinou večer som si rýchlo zohnal leteckú mapku Belehradu. Kým Peťo so svojím Yak-om 40 odlietal, ja som len nahadzoval a zosúlaďoval inercie v mojom Boeing 737 - 200. Okrem inej prevádzky na aprone stáli dva Boeingy 737 - 300, v jednom pripravoval let ujo Iggi, v druhom Laci. Marek na LZIB_APP nám určil dráhu 31 na odlet a tak sa začala fáza dlhého rolovania k dráhe. Po Lacim odlietal ešte Roman na Airbuse 320 a Patrik na ďaľšej 737 - 300. Po odlete točím v 900 stopách na JAN. So štartom som spokojný a letí sa mi zatiaľ veľmi dobre. Po odladení na UNICOM zisťujem, že v Maďarsku nie je žiaden riadiaci, neočakávam teda žiaden kontakt. S Iggim niekde na šiestej hodine pokračujem po trati až na bod TADAM. Tu už volám Belehrad. Na frekvencií síce chaos nie je, ale riadiaci pôsobí trochu nerozhodne. Problémom sú hlavne požiadavky klesať.

Tak sa stalo, že na hladine 260 mi povolil klesať na 5000 stôp a pridal slovíčko expedite. Tak Majky, a čo teraz? Pomyslel som si. Prechádzam do klesania -3000 stôp za minútu, ktoré veľmi neoblubujem. Dobieham a dokonca predbieham Yak 40, ktorý z Bratislavy odletel o dobrých 25 minút skôr. Pri vektorovaní do ILS dráhy 30 na mňa riadiaci zabúda a po preletení lúča sa mi ospravedlňuje. Odpovedám slovami "nič sa nedeje" a zrýchlete točím doľava, aby som stihol môj stroj usadiť do LLZ. To sa podarilo a prechádzam na vežníka. Tu už ide všetko ako po masle. Po dorolovaní opäť nastavujem inercie, zatiaľ čo sa na letisku schádzajú aj Peťo na Yak-u 40, Iggi na 733ke a Laci na 733ke. Kým Peťo tu na dnes končí, Iggi, Laci a ja letíme aj do Bratislavy.

Spiatočný let prebehol bez problémov. Po pristáti v Bratislave som už bol taký unavený, že som si ani nestihol zrekapitulovať všetky príjemné momenty dňa. Za rannú real akciu patrí poďakovanie Stanovi za nápad a ochotu, ľuďom z IC za priestory, Števcovi, Ondrovi, Tomimu a Lacimu za to že sem merali cestu. Všetci sme sa dozvedeli niečo nové a verím, že všetci prídu aj nabudúce. Za večerný let ďakujem našim pilotom, ktorý spravili dobré meno ASV VA a zároveň aj divízií, pretože sme ukázali Srbským kolegom, že ich vieme podporiť slušným počtom prevádzok. Prikladám aj obrázky - pár poznámok z prednášky, moja a Laciho mašinka v Belehrade a pohlad na Laciho Boeing v Belehrade. Lúčim sa a ostávam s pozdravom, snáď niekedy nabudúce.

by Majky