Tréning posádok
Bolo chladné zimné ráno. Obloha jasná, nikde ani stopa po oblačnosti. Vo vlaku, ktorý mieril z Bratislavy do Šale sa rozprávala partia troch pilotov o všetkom, čo by dnes mali absolvovať. Všetci traja boli členmi virtuálnej aerolinky, ktorá ako jedna z mála vlastnila maketu kokpitu Boeingu 737 - 700. Panovala dobrá nálada, na tréning sme cestovali v zložení Peťo s indexom 500, Laci s indexom 25K a moja maličkosť s indexom 970.
V Šali nás vyzdvihol náš inštruktor Feri (index 197). Presunuli sme sa na naše pracovisko a tu sme sa začali pomaly zoznamovať s funkcionalitou jednotlivých prvkov kokpitu. Feri predviedol názornú ukážku predletovej prípravy, programovania FMC a spustenia motorov. Prvý let bol mierený z Bratislavy do Bratislavy, aby sme si zvykli na ovládanie. Na pravom sedadle sa ocitol Laci, na ľavom ja.
Prvá vec, na ktorú som si musel zvyknúť, bolo ovládanie lietadla pomocou pedálov, nakoľko doma pedále nemám a smerové kormidlo ovládam klávesnicou. Vypol som parkovaciu brzdu, chytil plynové páky a pridával výkon až do chvíle, kedy sa lietadlo pohlo. Vykopol som pravý pedál a už sme točili zo stojánky 1 na pojazdovku. Laci sa postaral o prípravu autopilota a vysunutie klapiek na 5 stupňov. Preskúšal som diferenciálne brzdy a pokračoval v rolovaní pod A, D. Pred vstupom na dráhu 04 zapíname stroby a pristávacie svetlá. Autobrakes nastavené na RTO a mňa sa zmocnil zvláštny pocit. Hoci som tieto úkony prevádzal už X-krát na simulátore, cítil som sa, akoby som sa pokúšal o vzlet 1. krát. Pridávam teda výkon, 80, 90, plný. Pedálmi ani veľmi nemusím zasahovať do riadenia, lietadlo si na dráhe pekne drží smer a nemá tendenciu ísť mimo. Pri Vr ťahám kormidlo k sebe. Odliepame sa od zeme, Laci zaťahuje podvozok, Autobrakes vypína a vypína TAXI lights. Stúpanie bolo veľmi rýchle, chvílu mi trvalo zvyknúť si na riadenie a na jemný trim. Zapíname autopilota, skúšame módy Lnav a Vnav. Všetko funguje, letíme odletovku na Nitru a stúpame podla FMC. Po dosiahnutí hladiny prepínam na HDG a ALT. Teraz otáčam headingom na paneli autopilota a točím doľava. Klesáme na 2500 stôp. Nálet do ILS je veľmi pohodlný, ladenie frekvencií skúšam ja aj môj kopilot. V ILS sa blížime ku dráhe, spomalujem lietadlo na rýchlosť konečného priblíženia, Laci vysúva klapky, podvozok, pripravuje brzdy. Na výške rozhodnutia vypíname autopilota a skúšam manuálne pristátie. Ešte vždy nie zžitý s citlivosťou riadenia sadáme asi 100 metrov za plánovaným touch-downom a až k ľavému okraju dráhy. Reverz, spoilers , 100, 90, 80, 70, 60.... a sedíme na dráhe. Rolovanie ide už pohodlne, opúšťam cez Deltu a Foxtrot na stojánku jeden. Laci zapína APU, zapíname parkovaciu brzdu, vypíname motory. Prvý let je za nami a nasleduje prestriedanie posádok.
Laci sa presúva na ľavé sedadlo a na pravé sadá Peťo. Začína sa predletová príprava, zadávanie dát do FMC a celý proces sa opakuje. Tento let bude mierený z Bratislavy do Košíc. Vzlet bol prevedený z dráhy 13, Laci necháva lietadlo na trati a skúša ako Lnav, tak aj Vor Loc. Pri Sliači rýchly briefing oboch pilotov, zvolená príletovka DEDIS 1A a ILS 01. Peťo nastavuje frekvencie VOR-u KSC, NDBčiek a samozrejme ILS-u. Príletovku letia chlapci veľmi pekne. Po KSC točia podľa predpisu doprava na kurz dráhy 19, pokračujú pravou otočkou do ILS. Lokalizér aj Glide zachytené, klapky full, podvozok 3 green, autobrakes set 1... pekný touch-down, opustenie dráhy cez Alphu a rolovanie na stojánky. Druhý let prebehol bez komplikácií.
Hoci sme skončili v Košiciach, ďaľší let sa mal uskutočniť opäť z Bratislavy. Teraz bola destinácia Poprad a na ľavom sedadle Peťo, na pravom ja. Kým Peter pripravoval mašinku na let, ja som nastavil frekvencie, na autopilotovi počiatočnú rýchlosť, stúpanie, smer a radiálu. Pozapínal som svetlá, preveril voľnosť riadenia. Spúšťame motory, dvojku a potom jedničku. Počas rolovania vysúvam klapky na 5 stupňov. Vzlietame. Zasúvam podvozok, vypínam Taxi lights, autobrakes. Podvozkovú páku uvádzam do neutrálu. Letíme odletovku, Peťo ju letí na ruku a rovnako ako my, aj on si zvyká na ovládanie lietadla. Od NIT zapína autopilota, pokračujeme po trati. Krátky briefing, zvolená dráha 27, EPEDA 1A a ILS priblíženie. Skúšame nechať klesanie na V nav, avšak pri PPD Peťo preberá riadenie. Opať vysúvam klapky, nakoľko ideme na manuálne riadenie, preberám ovládanie plynových pák. Dohladnosť bola znížená, no i tak sme zbadali dráhu pred výškou rozhodnutia. Podvozok aj klapky dole, udržiavam rýchlosť okolo 139 a Peťo zatiaľ kormidlom upravuje smer aj rýchlosť klesania. Fúka silný vietor zo západu, čo nám pri dráhe 27 hrá do karát. Asi 30 feetov nad dráhou sťahujem na minimum a Peťo zosadá. Brzdíme, po dobrzdení zasúvam klapky a zapínam APU. Peťo sa otáča na dráhe pre backtrack, tu využíva maximálny ťah jedného motora. Opúšťame dráhu, prichádzame na stojánku a po tradičných úkonoch si gratulujeme k prvým trom letom.
Po obede sa prejavuje postup času, prestávame sa sústrediť a robíme viac chýb. Pri jednom lete sme zabudli prepnúť motory a počas letu nám vypadli rádiá a vypol sa autopilot. Našťastie, náš inštruktor Feri rýchlo chybu objavil a mohli sme pokračovať v lete. Počas skúšania letov na IVAO sieti sme narazili na softvérový problém, ktorého výsledkom bolo samovoľné vypnutie FS-ky počas letu. Preto sme sa rozhodli pokračovať v testovaní offline. Ďaľšou chybou, ktorej sme sa dopustili, bolo pomalé klesanie pri priblížení do Bratislavy. Výsledkom bolo potom klesanie -5000 ft z hladiny 150, čo by v reále asi mohlo spôsobiť prudkú zmenu tlaku. Všetci sme už pociťovali únavu a posledné pristátie sa zrealizovalo s vypnutým motorom číslo dva. Ako bonus sme pred prahom dráhy vypli aj motor číslo jeden :) Peťo i tak pekne pristál a dobrzdil lietadlo na dráhe 22 v Bratislave.
Nastal čas na návrat do reality. Pred piatou večer opúšťame kokpit a vyrážame na stanicu. Vo vlaku už unavene sumarizujeme zážitky dnešného dňa. Deň tu uletí neskutočne rýchlo, človek si to ani nestíha uvedomovať. A je to aj vyčerpávajúce. Každopádne sa to oplatí, ak máte cestu okolo Šale alebo blízkeho okolia, tak hovorím asi za všetkých zúčastnených, ak poviem že návštevu kokpitu neoľutujete.
Chcem sa poďakovať za nás troch Ferimu, ktorý nám umožnil vyskúšať túto dimenziu virtuálneho lietania. Ďakujem aj Lacimu a Peťovi, že využili túto príležitosť. Bol to veľmi vydarený deň s príjemnými ľuďmi a dobrou zábavou na palube.
Majky