Kondolencie Poľským kolegom 18.4.2010
Bolo slnečné predpoludnie. V brífingovej miestnosti sedeli posádky An - 24 reg. 5803 a An - 26 reg. 3208. Do miestnosti vstúpil ako posledný veliteľ. Dvere sa zavreli a začalo sa zapisovanie dôležitých údajov pre náš let. Trať mojej An - 24 bola rovnaká ako trať veliteľskej " - 39. Odlet zo Sliača, pristátie v Krakowe, následne let do Varšavy a návrat na Sliač s nízkym preletom v Katoviciach a Krakowe. Antonov 26 dostal za úlohu preleteť do Krakowa a potom sa vrátiť na Sliačske letisko. Frekvencie a kurzy pozapisované, otázky zodpovedané. Všetci sme sa vybrali k strojom.
V kokpite som ešte v rýchlosti prepočítal zapísané vzdialenosti z námorných míľ na kilometre. Počas spúšťania druhého motoru prerolovala popred moje lietadlo L - 39ina. Keď sme sa konečne pohli k rolovaniu, L - 39 už ladne stúpala na Vlkanovú. Na dlhej Alphe naposledy kontrolujem plánovaný odlet - po vzlete Vlkanová, potom doľava na Kremnicu a po jej dosiahnutí točíme na Dubové. Sme pripravení.
Na dráhe dávame lietadlu plný výkon. Mohutné ruské motory burácajú a demonštrujú tak svoju silu. Ručička na rýchlomeri ukazuje stále vyššie a vyššie hodnoty. Po odlepení od zeme zasúvame podvozok a pokračujeme na Vlkanovú. Kolegovia z An - 26 zatiaľ rolujú a Stano "Mravec" na L - 39 už nastavuje kurz na Dubové. S dunivým zvukom stúpame k nebu na hladinu 15000 stôp. Po Dubovom pokračujeme v smere na "Džáb", alebo inak povedané JAB VOR. Ladíme Varšavský radar a očakávame race track k dráhe 25 v Krakowe. Poliak sa však rozhodol nás vektorovať, pravdepodobne nemá veľa prevádzky a chce si preveriť svoje vektorovacie schopnosti. Stano už ladí Krakow vežku. My pokračujeme v klesaní na 3000 stôp. Dvoma vektormi točíme do ILS dráhy 25 v Krakowe.
ILS systém v An 24 funguje tak, že vidíte aj "glajdu", aj brvno, avšak autopilot sám nedrží ani jedno. Celý let (tak ako aj ďaľšie lety) nechávam autopilota vypnutého a trimovaním naháňam správnu výšku, vychylovaním krídelok zasa lovím správny smer. Hlásim usadený v ILS a ako odpoveď pricháza príkaz na preladenie Krakow Tower. Vežiak nás nadčene víta a povoľuje pristátie. Pomaličky sa blížime k dráhe. Podvozok vysunutý, 3 zelené, klapky vonku. Zosadáme, opúšťame dráhu a rolujeme na stojánku 2, vedľa Stanovej L -39. Stano už žiada povolenie do Varšavy, avšak vežník mu hlási zdržanie 3 minúty. Nakoniec svoje povolenie dostáva.
Po vypnutí motorov Stano odlieta a my meníme letový plán. Tu, v tomto meste, kde dnes pochovajú prezidenta Poľska a tak ako na mnohých iných miestach, rovnako tu vzdajú poctu obetiam tragédie Poľského vládneho Tupoleva 154, odovzdávame aj my úprimnú sústrasť rodinám a priateľom obetí tohoto nešťastia. Za mňa, moju posádku, mojich letiacich kolegov a aj celú IVAO SK divíziu. Odpočívajte v pokoji.
Pre odlet do Varšavy dostávame odlet kurzom dráhy s očakávaním priamo ja JED VOR. Nič nenasvedčuje, že by sa situácia mala komplikovať, štartujem motory, rolujeme k dráhe 25 a odlietame. Po preladení na Varšava radar stúpame na cestovnú hladinu. V komunikácií matne započujem, že An 26 je práve usadený v ILS dráhy 25 v Krakowe. Šťastné pristátie Maňo ;). Stano už na Albatrose dosiahol Varšavu a riadiaci letovej prevádzky ho prelaďuje na vežu. Naša An - 24 stále s hrmotom pokračuje po trati. Z ničoho nič sa na frekvencií ozve Sudan Air a po chvíľke aj jeho kolega. Doteraz kľudný a rozhodný hlas Poľského riadiaceho začína strácať svoju istotu a kľud. Počas klesania k Varšave počúvam, ako sa dorozumieva so Sudáncami, takmer po každom príkaze počujem "Say again" a nakoniec aj tak obidve lietadlá dostávajú vektory. Destinácia je Varšava a pravdepodobne sú blízko, pretože dostávam príkaz držať rýchlosť 220 uzlov. Dávam plný ťah a snažím sa držať rýchlosť vyššie.
Po niekoľkých vektoroch už zadýchaný riadiaci dáva povel na preladenie na vežu. Opäť manuálne riadim lietadlo a z vežičky sa ozve presný opak radaráka - kľudný hlas, ktorý len akoby mimochodom oznamuje, že mám povolené pristáť na dráhu 33 a aký je vietor. Rozpočet robím dlhší, aby sme uvolnili až niekde v tretej tretine dráhy. Po uvolnení vežiak len sucho konštatuje, že môžeme rolovať na stojánku podľa našeho výberu. Nehádam sa a volím stojánku číslo 20. Zatiaľ čo Stano opäť roluje na vzlet a Sudánci sa pomaličky blížia, odovzdávame naše kondolencie aj na tomto mieste.
Posledný z dnešnej série letov povedie na Sliač s nízkym preletom ponad letisko v Katoviciach a Krakowe. Dostávame povolenie a po zistení že obidva Sudánske stroje pokračujú do Prahy, urýchlene spúšťam motory a žiadam rolovať. Táto snaha sa vyplatila - sme číslo jeden pre odlet :). Z dráhy 29 sa dvíhame trošku pomalšie. Po preladení na radaráka pokračujeme priamo na JED a stúpame do hladiny 140. Let prebieha pokojne, na hladinke si spokojne trimujem (vyvažujem lietadlo) a počúvam Stana ako robí nízke prelety, nadšenie riadiaceho z opätovného kontaktu so Sudáncami a pilota Russie 206, ktorý asi nemá viac ako 10 rokov. Na úrovni JED žiadam klesanie a dostávam povolené do 3000 stôp.
Už z diaľky vďaka príjemnému počasiu vidím dráhu 27 v Katoviciach. Nízky prelet je povolený a tak sa vznášame ponad dráhu. Po prelete točíme doprava na Krakow NDB a stúpame na 5000 stôp. O všetkom riadiaceho informujeme, pretože jediný jeho príkaz znie "Continue". Na frekvencií sa zrazu ozve Air Force One. Zisťujem, že letí do Krakowa a radarák mu dá vektory na dráhu 25. Z momentálnej pozície by našej posádke viac vyhovovala dráha 07 na nízky prelet a zdržanie kôli Air Force One ma práve neláka. Navrhujem teda riadiacemu, že na prelet by sme pokračovali vizuálne a bolo by to na dráhu 07. Nenamieta.
Krakowský vežník, evidentne už unavený po štyroch hodinách riadenia, nám povoľuje nízky prelet. Rozhodol som sa spomaliť a klapky vysunúť na prvý stupeň. Pomalým preletom ponad dráhu a odfotením Krakowského apronu sa lúčime s Poľskými letiskami. Vežník dáva príkaz preladiť na radar. Stúpame do 6000 stôp a v smere na JAB míňame Air Force One o 2000 stôp vyššie. Následne máme povolené do FL140. Stano aj Maňo sú už na Sliači. Pri Jablonke sa s nami Poľský radarista lúči a ešte raz nám ďakuje za lety. Tiež ďakujeme a v pokojnej atmosfére pokračujeme na Dubové, Kremnicu, Vlkanovú a pravým okruhom vizuálne sadáme na dráhu 36 na Sliači.
Dnešný let bol oproti včerajšiemu úplne iný. Boeing 737 - 300 a Antonov 24 sú dve neporovnateľné lietadlá a každé má svoje pre a proti. Hoci pilotáž Antonova je iná, nemôžem povedať, že sa mi páči menej. Má svoje čaro a určite mi dá za pravdu každý, kto ju lieta. Kondolencie Poľskému národu sme doručili podľa plánu a neostáva už nič iné ako veriť, že ďaľší event bude usporiadaný pri veselšej príležitosti, ako bol tento. Lietajte opatrne a podľa pravidiel.
by Majky