Monastir 17.4.2010
Prišiel ďaľší letový deň. Sobota, 17.4.2010. O štvrtej hodine miestneho času začínam robiť prípravu. Vstupujem do Boeingu 737 - 300 OM - ASE, ktorý je na stojánke 5. Dnešnou destináciou je Monastir a spoločnosť by našemu letu mali robiť aj ďaľší kolegovia zo spoločnosti Air Slovakia Virtual. Pár minút pred piatou zisťujem, že s nami letia ďaľšie dve 733ky - 555 (Janči) a 986 (Roman). Smer monastir nasadí aj Boeing 767 v našich službách s volačkou 006 (Paťo). Na vežke chvíľku počúvam niekoľko nedorozumení a s prvým pilotom sa iba usmievame... v čase 17:10 už neodletíme. Nakoniec sa všetko vysvetlilo a SVK555 dostáva povolenie rolovať. Žiadame teda povolenie do Monastiru. To sme obdržali bez komplikácií cez TOVKA 2L. Po rýchlom štarte motorov rolujeme za SVK555 k dráhe 04.
Z bočného okienka sledujem Jankov vzlet. Jeho cestujúci a posádka prežívajú to, čo nás ešte len čaká. Vstupujeme na dráhu a môj prvý pilot hlási dokončenie check listu. Pravá ruka na stopkách, ľavá na motorových pákach. Už iba obdržať obľúbené "cleared for take off". Vetrík skoro nefúka, vonku je nádherné slnečné počasie, po upršaných dňoch to na človeka pôsobí veľmi pozitívne. Po obdržaní povolenia spúšťam stopky a pridávam výkon motorov. Pri 80 uzloch predávam riadenie prvému pilotovi. Zdvíha náš koráb k oblohe, zatiaľ čo zaťahujem podvozok. Za nami už vstupuje na dráhu Boeing 767. Všetko ide podľa plánu, prelietavame TOVKU a nad Rakúskom pokračujeme v stúpaní na cestovnú hladinu. Počas otočky pri Stockerau nás Boeing 767 predbieha o 2000 stôp vyššie. Nuž hej, 733ka nie je práve Ferrari :)
Nad Slovinskom sa zdržujeme iba niekoľko minút, matne som zazrel oblačnosť pod nami. Zábava na našej palube, ako aj na palubách našich súputníkov sa asi začala po preladení na Rímskeho oblastníka. Klasický hlas Taliana, na frekvencií permanentne "Alitalia" a sypanie Talianských slov od pilotov aj oblastníka. K slovu som sa prebojoval až po 4 minútach v Italskom vzdušnom priestore (a to by sme sa mali hlásiť 2 minúty pred vstupom). Ak niekto niekedy pozeral dokumentárne filmy o lietaní a riadení letovej prevádzky, isto tam počul, že celé je to vlastne jeden organizovaný zmätok. Piloti a riadiaci vedia, že je to organizovaný poriadok. No na tejto frekvencií som dostal dojem, že sa jedná o neorganizovaný zmätok :) Pozdravujem Controllera 3 Luigiho. Na rozdiel od iných naše lietadlá odriadil pekne a bez komplikácií.
Pod nami vidím Rímske letisko Fiumicino. Už sme za polovičkou našej cesty. Po odladení od Talianov sa tešíme, že konečne počujeme ticho na frekvencií. Podľa počasia odhadujeme dráhu 07 v Monastire na pristátie. V slnečnom Monastire prší, fúka silný vietor, oblasť je turbulentná a v okolí je búrka. Dovolenkári, ktorých vezieme, si pravdepodobne predstavovali počasie inak. Ladíme Tuniskú oblasť a zatiaľ čo prvý pilot počíta bod, v ktorom začneme klesať, zdravím riadiaceho frázou "Bon soir". Potvrdzuje nám dráhu 07 a príletovú trať, ktorá pripomína tú, ktorá je v Košiciach.
Po zahájení klesania zapínam signál "pripútajte sa" a začíname cítiť turbulencie. Doklesávame hladinu 13000 stôp a ladíme radar. Tu počujem svojich kolegov, ktorí leteli skôr. SVK006 sa usadzuje do lokalizéra. Naša posádka pokračuje podľa príletovej trate, na 15 námornej míly od Monastiru točím do prava a následne jemnúčko doľava tak, aby sme opisovali oblúk v konštantnej vzdialenosti 13 námorných míľ od Monastiru. Voľným okom už vidím SVK555, ktorý práve ohlásil usadenie v ILS systéme. Dostávame povolenie na priblíženie, točíme teda do ľava a po cca. 3 minútach sme usadení v ILS aj my. Ladíme vežu.
Hoci dráhu vidím, až teraz som si uvedomil, že Glide slope veselo ide nižšie a lietadlo neklesá. Kde sa stala chyba? Nepremýšlam, preberám riadenie, vypínam autopilota. Ľavá ruka putuje na riadiacu páku, pravá na plynové. Prvý pilot sa zatiaľ hlási vežke. Kolega pred nami nedobrzdil po odbočku z dráhy, preto roluje späť po dráhe k rolovacej "B". Hlavou sa mi prehnalo, že ak nás pošlú na okruh, bude to dosť náročné, pretože autopilot ostal nastavený nesprávne pre procedúru nezdareného priblíženia. Našťastie, Janko dráhu opustil včas a po trošku hojdavom priblížení zosadáme na dráhe 07. Spätný ťah na motoroch kričí a hravo opúšťam dráhu pojazdovou "C". Vežník nám povolil rolovať na ľubovoľnú stojánku, za čo ďakujem. Púšťam SVK555 (prichádza ku križovatke z prava :) a následne parkujem vedľa. Roman pristál hneď za naším lietadlom a parkuje na našom ľavom krídle. Motory vypnuté, máme chviľku oddychu a cestujúci sa snažia prejsť z lietadla do príletovej haly so slnečníkmi namiesto dáždnikov. Takto začínať dovolenku musí byť nepríjemné. Všetky štyri posádky sa zhodli - ešte že sme tu pracovne :)
Po príprave na spiatočný let dážď ešte zosilnel a dohladnosť klesla. Janko bude pokračovať do Brna ako SVK555, zvyšok letí späť na základňu v Bratislave. Tuniskí riadiaci sa rozhodli, že na dnes práce stačilo, tak sa na UNICOMe dohováram s ostatnými posádkami, čo a ako. Nakoniec odlietame v poradí SVK006, SVK970, SVK 986, SVK555. Odletová trať vediet nad more a po prestúpaní 500 stôp opisujeme 270 stupňový oblúk do prava ponad letisko na sever k hlavnému mestu Tunis. Len prebieha oveľa kľudnejšie a s prvým pilotom máme čas aj pozrieť si niekoľko obrázkov, ktoré sme zhotovili. Od SVK986 prichádza správa, že v Bratislave nás riadiaci počká. Veľmi sa teším a postupom času opúšťame Tunisko a prelietavame Taliansko, Slovinsko a Maďarsko. Od severnej časti Talianska preberám niektoré záležitosti o našej spoločnosti s Jankom ktorý letí do Brna.
Od Maďarska točíme na sever do našej domoviny. Klesáme na hladinu 13000 stôp a počúvame ATIS. Ten hlási síce už menšiu dohladnosť, ale zvyšok krásneho počasia z doby našeho odletu ostávajú. Dráha na pristátie je 31, čo nám prospeje, lebo z našej pozície je to bližšie ako na dráhu 22. Rýchlo kontrolujem situáciu a v momente, kedy sme ďaľší na rade, volím skratku na bod VYDRA. Doklesávam na 3000 stôp a čas od času musím moju 733ku krotiť brzdiacimi štítkami, aby dodržala predpísaných 250 uzlov alebo menej. Po bode VYDRA sa usádzame do ILS dráhy 31 a voláme vežičku. Tu už panuje dobrá, ba priam až mravčia nálada. Paťo je už na stojánke, my sa pomaličky blížime a niekde za nami letí Roman.
Časovo to vyšlo výborne, hneď ako som zaparkoval na stojánke 4, Roman a jeho posádka opustila dráhu 31. Netrvalo dlho a z bočného okienka som videl na stojánke 5 Romanovu 733ku a na 16-ke stála Paťova 767ma. Janko mal plánovaný prílet do Brna 10 minút po nás, určite už bol aspoň na priblížení. Na letisku v tomto čase okrem nás troch iná prevádzka nebola.
Kráčam s ostatnými po schodíkoch. Pokračujeme po aprone k budovám spolu s posádkami ďaľších dvoch strojov. Je potrebné spísať údaje, zarátať hodiny, odrátať palivo a zhodnotiť dnešné lety. Od dverí sa ešte obraciam k lietadlám a venujem mojej 733ke pre dnešok posledný pohľad. Po dlhšej prestávke od civilného lietania je to neuveriteľné, opäť sedieť v kokpite dopravného civilného lietadla. Veľká vďaka patrí za tento zážitok Romanovi, Jančimu a Paťovi za to, že leteli. Rovnako Mirovi za LZIB_TWR v dobe našeho odletu, ujovi šuhajovi Igorovi za LZIB_TWR v dobe našeho príletu. Kus dobrej práce odviedli riadiaci z Tuniskej strany, ktorým som neskôr poslal mail osobitne. A za spestrenie letu ďakujeme aj ujovi Luigimu. Ostávam s pozdravom a s na záver konštatujem, že event nemusí mať veľa účastníkov a veľa riadiacich, stačí, ak počas neho vládne pohodová atmosféra tak, ako tomu bolo dnes. Zasa nabudúce priatelia :)
by Majky